Autor: Róbert Milakovič /21. septembra 20212. októbra 2021 „Squid Game“ je juhokórejská dráma o prežití, ktorú napísal a režíroval Hwang Dong-hyuk, známy najmä vďaka filmom „Silenced“ a „Miss Granny.“ Táto relácia bola inšpirovaná populárnou kórejskou hrou pre deti zo 70. a 80. rokov minulého storočia, ktorú názov titulu a pôvodne sa nazýval „Round Six“ v roku 2019, keď ho prevzal Netflix a potom sa zmenil na súčasný názov. Obsadenie „Squid Game“ je tak hviezdne, ako len môže byť, plné známych kórejských hercov a nováčikov v hereckom svete. Hviezdny súbor zahŕňa Lee Jung-Jae, Park Hae-soo a Wi Ha-Joon a jeho prvá sezóna pozostávajúca z deviatich epizód mala premiéru na streamingovom gigante 17. septembra.
Príbeh je celkom fascinujúci. Záhadná organizácia v Južnej Kórei začína verbovať občanov, ktorí sa topia v dlhoch alebo majú finančné problémy, aby sa zúčastnili celkovo šiestich podujatí, dychberúcich aj srdcervúcich, pričom cenou sú milióny dolárov alebo skôr miliardy vyhraných, ak súťažiaci prežijú až do konca. hry. Hráči nevedia, že eliminácia znamená stratu životov.
Tituly ako „Hunger Games, ktoré sú najznámejšie pre globálne publikum, alebo klasické „Battle Royale“, „Alice in Borderland“ a „As the Gods Will“, ktoré sú známe v japonskom zábavnom priemysle, sa okamžite vynoria v mysli, keď jeden sa pozrie na popis tohto predstavenia.
Je zaujímavé, že to nie sú nepriaznivé hry, ako je boj s mečom alebo pištoľou alebo dokonca zápas, ale sú to všetko detské hry známe väčšine japonských detí, ktoré dokonca väčšina účastníkov hrala, keď vyrastali. Môže sa to zdať celkom jednoduché, ale výzvou je, že tieto detské hry sú nevýslovne brutálne s fatálnymi následkami, ak niekto prehrá. A osudné je také doslovné, ako to znie. Napríklad začína viac ako 450 hráčov, ale na konci jednej hry s názvom „Red Light Green Light“ sú všetci účastníci, ktorí sa nezastavia na červenú, popravení ostreľovačom. Ďalším príkladom je hra preťahovanie lanom, ktorá sa odohráva sto stôp nad zemou, kde porazení pľuvajú na podlahu.
Na túto súťaž dohliada tajomná organizácia, ktorá nosí masky tlačidiel Play Station v službe celkovému lídrovi, ktorý ťahá za nitky hry. Môže to znieť naozaj kruto; avšak súťažiaci v hre dobrovoľne a majú možnosť zo súťaže vystúpiť hlasovaním za odchod. Žiaľ, ich finančné obmedzenia neponúkajú týmto konkurentom taký luxus.
Keď človek sleduje priebeh súťaže, nestačí sa čudovať, čo je podstatou celej veci. Napriek tomu je to zábava na konci dňa a zábavná aj je. Je vzrušujúce sledovať, ako sa dráma odvíja, keď súťažiaci uzatvárajú zmluvy a navzájom sa zrádzajú s pohľadom upretým na cenu.
Metafora seriálu je aspektom mocných, bohatých a mocných v spoločnosti, ktorí sa živia zúfalstvom, zraniteľnosťou a spustošením chudobných za účelom demonštrácie moci, športu a zisku, čo je, úprimne povedané, prakticky to, čo sa deje v modernom svete. Reálny svet je možné vidieť v rôznych štvrtiach Soulu, čo ho robí ešte desivejším. Teror je však v skutočnosti zasadený do kontextu, pretože je to možné len preto, že podmienky mimo ihriska to umožňujú, čo je bod, ktorý séria robí počas celej sezóny. Je zaujímavé, že hoci tvorcovia hier absolútne nerešpektujú ľudský život, je jasné, že príbeh má v tomto smere inú perspektívu, čo mu dáva zásadný rozdiel od jeho predchodcov.
Účastníci sú tak rozmanití, ako si ich majitelia hry môžu starostlivo vybrať. Od rozvedeného otca žijúceho so svojou matkou, ktorý prehazuje každú jednu mincu, ktorú získa, do takej miery, že je tak hlboko zadlžený, že svojej dcére nemôže dopriať ani poriadne jedlo na jej narodeniny. Okrem iného je tu vyšetrovaný bankár pre podvod, starý muž s nádorom na mozgu, vreckový zlodej, gangster, krikľavý podvodník a migrujúci pakistanský robotník.
Dej série je jej najväčšou silou, pretože je napísaná dômyselne. Človek je si istý, že v určitom bode, kam smerujú, až zrazu bude tma alebo sa príbeh vyberie inou cestou. Je plná prekvapení a zvratov, ktoré sú tak zrozumiteľne rozložené a poskytujú uspokojujúcu sériu zaujímavých udalostí a vyvrcholení počas celej sezóny. Zlovestnú premisu oživujú rôzne veľkolepé výpravy a nápadne zaujímavé kostýmy, ktoré sú dosť výrazné. Úžasné skóre od Cho Sang-Kyunga dodáva seriálu náladu a tón, keď sú okolnosti zábavné, ako aj keď sú veci ponuré a strašné.
Predstavenia sú dosť nepriaznivé a dobre prevedené, až na zahraničné VIP, ktoré boli hrozné. S Lee Jung-Jae ako asertívnou a elastickou vedúcou postavou je nováčik Jung Ho-Yeon úžasná ako nešikovná severokórejská odpadlíka a určite sa stane obľúbenou fanúšičkou v rámci premisy. Počas sezóny sú roztrúsené aj tony prekvapení.
„Squid Game“ je plná grafického násilia, ktoré je na súťažiacich vyvíjané, keď bojujú o budúcnosť. Niet divu, že niektorí juhokórejskí diváci, ktorí reláciu sledovali, mali spočiatku pocit, že je tam príliš veľa krutosti. Aj keď násilie a tonálne výkyvy v šou nemusia fungovať pre každého, sú tu nedostatky, ako napríklad záhadní bábkari v zákulisí sa neobjavujú tak často, ako by si človek prial, a finále je trochu nepútavé. Ale show je absolútnym hitom, pokiaľ ide o zábavu, a pravdepodobne si získa kult v Kórei aj vo svete mimo nej.
Napriek svojmu postoju k slabým a utláčaným v spoločnosti, „Squid Game“ neponúka únik z hrôz skutočného sveta, samozrejme, v rámci svojich možností ako fikcia. Potvrdzuje to však, že tieto zverstvá, rozdiely a nerovnosti existujú a pre mnohých ľudí sú hrôzostrašné.
Skóre: 8,5/10
Populárne Kategórie: Hra O Tróny , Sci-Fi , Zabíjač Démonov , Recenzie , Manga , My Hero Academia , Nezaradené do kategórie , Filmy , Stolné Hry , Sledujte Objednávku ,