Autor: Hrvoje Milakovič /27. septembra 202127. septembra 2021 „Typo“ je dramatický thriller, ktorý napísal a režíroval Anthony Meadley. Táto funkcia mala premiéru na streamovaní v Spojenom kráľovstve 14. septembra a hrá Melissa Hollett ako Abbie, Guy Barnes ako Tim a David Christopher-Turner ako Shawn.
Sledovanie tohto príbehu je tak srdcervúce, ako len môže byť, a zaznamenáva život Abbie, ctižiadostivej spisovateľky, ktorá stretne svojho očarujúceho princa, ktorý sa zmení na jej najhoršiu nočnú moru. Prvé stretnutie medzi Abbie a Timom je absolútne roztomilé a obaja sa do seba okamžite zamilujú. Onedlho idú na rande a nakoniec sa uzol a presťahujú sa do vyhradenej oblasti, kde si Tim kúpi dom. Ako sa príbeh ďalej odvíja, dozvedáme sa, že Tim sa drasticky mení.
Už to nie je ten sladký milujúci chlap, do ktorého sa Abbie zamilovala, začne ju týrať fyzicky aj psychicky. Netrvalo dlho a zdanlivo šťastná Abbie, ktorá sa nevinne zaľúbila do samotného diabla, je teraz len škrupinou toho, kým bývala.
Tim sa ukáže ako ovládajúci bastard, ktorý by nedovolil Abbie pracovať alebo dokonca ísť za jej snom stať sa spisovateľkou, pretože bráni každému jednému míľniku, aby ju ukryl vo svojej kukle. Jej kniha dokonca dostane zmluvu na vydanie, ale Tim skryje poštu napriek tomu, že ju povzbudzoval, aby písala, a potom jej vyčíta, že nepriniesla nič na stôl, aj keď ju prinútil odísť z práce.
Na začiatku filmu sa nám predstaví veľmi smutná žena, o ktorej sa neskôr dozvieme, že Abbie sa rozpráva s mužom ležiacim na posteli, z ktorého sa vykľuje Tim. Monológ pokračuje ďalej a ďalej, ako sa vlečie, stáva sa monotónnym a človek sa začína čudovať, čo sa v scéne deje.
Existuje séria prienikov medzi súčasnosťou a minulosťou, aby sme sa pokúsili poskladať príbeh, aby objasnil presne to, o čom príbeh je. Filmy spracúvajúce tému domáceho násilia, ktoré je v modernej spoločnosti veľmi rozšírené, nie sú žiadnou novinkou, keďže už bolo natočených veľa takýchto filmov.
Filmu sa však darí využiť aj emocionálny aspekt toho všetkého. Keď Tim zneužíva Abbie, publikum cíti jej bolesť; je velmi bezmocna, kedze ju maniak manzela strka, facka a kopa ju aj ked je tehotna s ich dietatom. Abbie nerobí nič, aby sa ochránila, zo strachu z eskalácie zneužívania a namiesto toho v tichosti trpí a na verejnosti si dáva fasádu.
Diváci ju nemôžu ľutovať a pripojiť sa k jej emocionálnej a fyzickej bolesti, najmä k jej depresii po strate dieťaťa. Človek sa nemôže hnevať na Timovu matku Barbaru v podaní Lindy Pieri za jej zlyhanie pri podpore svojho syna v jeho ohavných činoch.
Celkovo príbeh nie je taký pútavý, ako by sa dalo myslieť, a nepomáha publiku rýchlo pochopiť sled udalostí. Napríklad vidíme, ako Abbie udrie Tima po hlave kladivom, potom ho odtiahne do spálne, kde ho rozkúskuje, keď sa pozerá, a potom pochová časti v plytkom hrobe v lese. Potom však opäť uvidíme Abbie v ďalšej scéne v psychiatrickej liečebni, kam príde Tim na návštevu.
To necháva divákov premýšľať, či celá vec bola vymyslená v stroskotanej mysli Abbie, alebo sa to naozaj stalo, a toto sú len flashbacky. Diváci sa tiež nedozvedia, ako a prečo Abbie skončila v duševnom väzení.
Čo sa týka hereckého výkonu, Melissa ako Abbie sa snaží odovzdať svoje časti ako bezmocná, zraniteľná, duševne, emocionálne a fyzicky týraná Abbie, bezcitnej vraždiacej Abbie, ktorou sa stáva, a bláznivou verziou samej seba. Jej podanie však nie je také silné, ako si situácia vyžaduje. Na druhej strane Barnes zaklincuje svoju rolu egocentrického psychotického maniaka, ktorý sa zabáva na fyzickom napadnutí svojej manželky.
Spôsob, akým sa mení z milujúceho očarujúceho princa na sadistického narcistu, je neuveriteľne úžasný. So svojou ženou zaobchádza bez uhýbania a jeho nedostatok citov a pripútanosti k manželke aj k nenarodenému dieťaťu je otrasný. Jeho výrazy tváre sú dosť desivé; človek by sa bál až do špiku kostí stretnúť niekoho, ako je jeho postava v reálnom živote.
Použitá hudba vo filme fungovala dobre. Vysoké tempo, keď sa má stať niečo dramatické, a melancholické a nudné, keď si to nálada a scéna vyžadujú.
Vizuály sú celkom v poriadku, keďže diváci majú možnosť vidieť a cítiť, čo má každá z hlavných postáv na mysli. Kedykoľvek Tim napadne Abbie, je to veľmi realistické. Sláva make-up tímu; je to celkom uveritelne. Modriny si však zabudli odniesť do ďalšej scény. Najstrašnejšia scéna v celom filme je, kde Abbie odrezáva Timove časti tela jednu po druhej, zatiaľ čo sa on pozerá, vrátane vyťahovania čriev. Či už sa to naozaj stalo, alebo to bola len predstava, je to zdrvujúce.
Pokiaľ ide o miesta, nie je o tom veľa čo povedať, pretože väčšina udalostí sa odohráva v domčeku páru ošľahanom vetrom v lese. Človek sotva vidí susedov a nevie si predstaviť, v akom prostredí tá prekliata hadica sedí. Existuje niekoľko záberov páru na prehliadke vonku, keď začnú chodiť, ktoré sú vynikajúce.
„Typo“ nie je jednou z najväčších drám o domácom násilí. Napriek dobrým výkonom hereckého obsadenia sa to stále dotýka emotívnych častí publika. Možno to nebude také rýchle, alebo sú dialógy napísané tak dômyselne, ako sa očakávalo. Stále sa mu však darí doháňať svoj bod domov. V určitom momente sú diváci na filme dosť naštvaní, keď sa zdá, že darebák prejde hroznými zverstvami, ktoré spáchal. Film však dáva publiku celkom uspokojivý koniec, aj keď osud Abbie nie je odhalený.
Keďže film bol, dúfajme, určený na odhalenie tejto páchnucej rany, ktorá zamorila mnohé rodiny domácim násilím, aspoň keby obeť zvíťazila a prekonala to všetko, povzbudilo by to niekoho, kto prechádza rovnakou situáciou. Dá sa to sledovať, ak majú voľný čas alebo majú prednášku na takúto tému.
Skóre: 4/10